Tradičný koniec roka v Tornali.

No a máme tu koniec ďalšieho roku. Z nášho pohľadu bol viac suchý ako mokrý, ale bol celkom fajn. Samozrejme sme sa ako tradične vybrali da? mokrú bodku za ním do Tornale. Cesta bola pomalšia ako inokedy, lebo 30.12. zúrila na skoro celom krásnom Slovensku snehová kalamita, ktorá dopomohla niektorým do neba, niektorých zbavila starostí s parkovacím miestom (už nemajú čo parkova?) a tak podobne. V našich rodinách mali naši blýzky aj slzičky na krajíčku, že či naozaj musíme ís? na takú cestu, ale KEĎ MUSÍŠ TAK MUSÍŠ. No tak som pekne napratal Golfíka, osadil na strechu maják a vyrazil smerom na dolnú zem. V Brezne som pribral Blyskáča, ktorého trochu vyvádzalo z miery to blikajúce červené svetielko na streche, ale keď som mu dostatočne vysvetlil dôvody (naša bezpečnos? ...) tak nakoniec pokojne usadol a dol sa do Tornale.

Keď sme dorazili, tak nás Marek čakal vo vyhrievajúcej sa chatke, takže sme sa nemusely rychtova? na zime. Ďalej bolo príjemné zisti?, že sme tu ešte sami a teda, že pôjdeme do vody ako prvý. Ponor bol dobrý, a môžem poveda?, že za iných okolností by sme ho robili s navijákom, ale po poslednej obhliadke v auguste, sme sa tu cítili konečne ako doma. Už nás tu nestrašili ani bubáci. A tak sme šampanské položili pri ukotvení bóje a šli sme pekne za Marekom na okružnú jazdu. Po návrate k bóji sme našli naše šampanské nedotknuté, čo bol neklamný dôkaz, že za nami dole ešte nikto nezišiel. A tak sme si ho vychutnali plnými dúškami a pobrali sme sa na cestu spä?. Hore sme stretli Ferdišovcov, Jančiho Haščáka a Mira Vojteka, ktorý sa práve nakladali do vody. Rozlúči? sa so starým rokom prišiel aj Zolo Szánto, Dodo Velek a Miro Kováč aj keď iba z brehu, že vraj prišli kôli kamarátom a to sa cení. Ako zhodnotenie môžem napísa? len toľko, že mi je ľúto Janka Slaš?ana, ktorého prepadli sople a teda neprišiel a ešte mi je lúto, že kôli autu sme museli slopa? detské šampanské. Ináč to bola (ako väčšinou) pekná rozlúčka s končiacim sa rokom.