phpRS
Dnešný dátum: 12. 12. 2017  Počet prístupov: Pocitadlo
 

Minifotogalérka

* SUPER TRÉNING NA RICHŇAVE.

Vydané dňa 10. 07. 2005 (10376 prečítaní)

  Znova sme sa dostali na tréning až na druhý krát. Teraz sme sa však nedali odradi? ani upršaným počasím. Na kontrólnu otázku ráno o 6:25 "..ideme?.." som odpovedal "..jasné..". Mal som k tomu hneď niekoľko dôvodov.. prvým bol abs?ák po vode, druhým rozhovor s Pe?om Kubičkom o našom otrasnom trime a hlavne otestovanie mojích nových dvojičiek 2X6 na 300.. také malinké potešenie z celotýždňového stresu. Keby som bol len tušil, že tento tréning bude jedným z najkrajších v poslednej dobe..
Ale to už tak býva, ?ažký začiatok perfektný koniec. Verte - ani teraz to nebolo iné.. tréning jedna malina
(Richňava - 9.7.2005 - 11:05 - 6/110)


Ako som už napísal v úvode, bolo upršané sobotné ráno. Dohodli sme sa s Rudom že vyrážame aj tak.. a tak sme aj urobili. Cesta bola klasická, so zástavkou v Tescu (jeden kelímok Nutely a jedna Coca Cola) a potom už smer Richňava. Cesta ubiehala v atmosfére príjemného rozhovoru prerušovaná iba kyvotavým pohybom stieračov. Keď sme sa dostali k tabuli "Banská Štiavnica" blysla mi hlavou ešte myšlienka na Hodrušu. Tak som obrátil splašené kone a poďho na Hodrušu. Chceli sme si overi? tvrdenie Petra Zajaca (majiteľ Penziónu Richňava) o šistej vode. Po príchode na Hodrušu sa však potvrdila moja predtucha o nepotápateľnej vodnej ploche :-( . Sklamaní sme sa teda vydali zákrutami spä? na overenu Richňavu. Stále nám jemne bubnoval dážď na predné okno.
Po príchode na tajch sme si obzreli vodu, skonštatovali sme že sa to nedá s Hodrušou ani porovna? a šli sme na kávu do Penziómu Richňava. Pri káve sme spravili plán ponoru a potom sme sa pobrali vybali? výstroj. Samozrejme som sa tešil na moje nové dvojičky, ktoré som potreboval otestova?. Chystám sa s nimi do Chorvátska a preto padla voľba na polosucháč. Príprava prebehla pomaly a precízne.


Preto že som pred nedávnom hovoril s Petrom Kubičkom o našom trime, dohodli sme sa s hopkáčom, že ideme trénova? žabáky a nacvičíme prácu s bójkou. Vyskúšali sme aj novú nerezovú cievku a novú konfiguráciu mojeho backpate. Môžem sa s vami podeli? ešte o jeden príjemný zážitok.. po roku v sucháči znova kontakt s vodou na tele. Taký malý pocit chladnej matky prírody.
Po zanorení pri schodíkoch sme sa pobrali smerom ku kládam. Najprv som musel prekonáva? nepríjemný pocit novej vložky v zube a neskôr aj chlad. Zanorili sme sa asi do 6m hĺbky a ja som chcel odopnú? z medzinožného popruhu cievku s lánkom, nakoľko Rudo už začal vybaľova? pod vodou bójku... ale na moje prekvapenie nebola ani cievka ani medzinožný popruh. Totiž vymenil som ho za nový, mäkší, a ten sa pekne-krásne uvolnil a "D" krúžok aj s cievkou sa práve válal niekne na dne Richňavi.
Vydali sme sa ho teda hľada?. Verte alebo nie, našli sme ho na prvý šup. Pri schodíkoch sme sa vynorili, znova som si upevnil výstroj (tentokrát precíznejšie) a vydali sme sa nazad ku kládam. Teraz už však bolo všetko OK.


Na kládach sme sa začali pohráva? s bójkou. Najprv som ju vypustil ja a hopkáč ma sledoval. Pripli sme ju na moje 4mm lánko a skúšali sme sa na ňu zavesi?. Držala nás spoľahlivo oboch ako dva veliké funiace sumce. Vynorili sme sa, vymenili sme si názory, čo by smemali robi? ináč a poď ho znova pod vodu.
Teraz prišiel na rad hopkáčov navyják s lánkom so špeciálnou konštrukciou s hrúbkou necelé 2 mm. Zopakovali sme rituál vybalenia bójky a tentorkrát ju už hopkáč pracoval s karabínou dohodnutým spôsobom s profesionálnou zručnos?ou.
Počas manipulácie sa snažil vysie? vo vode. Musíme sa prizna?, že mi odletel onejaký metrík hore, ale keď spozoroval svoju polohu ihneď ju korigoval ako spolahlivý autopilot... Vzduch zarynčal do bójky a tá vyletela k hladine ako splašená. Znovu sme sa do lánka opreli obaja s úplným negatívnym vztlakom. Snažili sme sa o dve veci.. dosta? bójku pod hladinu, alebo pretrhnú? lánko. Verte či neverte, nepodarilo sa nám ani jedno. Je pravda, že bójka nie je zrovna DIR, ale je naozaj spoľahlivá a teraz už aj otestovaná, že zvládne aj zavesené poriadne dva kusy v kompletnej výstroji. Okrem toho má aj poriadne pripevnenie k backplate. Už sa teším na test v mori.


Po bójke prišiel na rad neš?astný trim. Určili sme si cieľ a dali sa do pohybu. Mňa pochytila snaha po čo najlepšom trime a hopkáč zasa využil moderné záznamové možnosti svojeho digitálu a zachytil niekoľko momentov mojeho snaženia... no neviem ako by som to mierne opísal.. po slovensky.. skrátka stálo to za hovno. Pochopil som jednu vec, trim je spojený s dokonalým vyvážením aj výstroje aj samotným ?ažiskom. Musel som sa zbavi? aj nepríjemného pocitu so zavesenia sa do krídla. Predsa len je to trochu iná poloha ako pri "bežnom" štýle potápania. Pravdu povediac, pri pohľade na video som nevidel potápača, ale postihnutého raneného tuleňa, ktorý sa pokúša uniknú? z rybárskej siete. Trošku mi to pokazilo náladu, ale zasa ma to vybudilo k vyššiemu výkonu. Dával som si väčší pozor na svoje pohyby nôh a hlavne na správnu polohu tela. Vtedy sa mi podarilo pár správnych kopov a hneď to bolo aj cíti? v rýchlosti pohybu a čo je hlavné kal na dne sa ani nepohol a mohli sme sa pokojne pohybova? ako sme chceli dlho v jednom priestore bez toho, aby sa okolo nás zotmelo a stratili sme orientáciu.
Nálada sa mi pomaly vylepšovala a to som ešte netušil, že tie najlepšie zážitky nás ešte len čakajú.
Pobrali sme sa nazad, presne tou istou trasou ako sme prišli. Voda bola o poznanie čistejšia ako inokedy.


Cestou spä? som šiel mierne vpredu a zbadal som ten "kúsok". Na Richňave som videl už veľa úhorov, ale tento patril medzi tých lepšie živených. Okamžite som zatiahol "ručnú" a začal som signalizova? smerom k hopkáčovi, že mám pekný objekt na fotografovanie. Myslým, že aj jemu poskočilo srdce, keď zbadal ten nádherný objekt.
Na počudovanie sa úhor zdržiaval na jednom mieste aj napriek našej fotografickej činnosti. Stále sa snažil schova? pod kameň, potom von a zasa spä?. Až teraz som si všimol, že okrem úhora sa hýbe aj kevlarové rybárske lánko aj s karabínkov. Pochopil som, že pózovanie nie je až také dobrovoľné, ako to spočiatku vyzeralo.
Hopkáč nelenil a rozhodol sa úhora "ulovi?". Chvíľu s ním zápasil až ho nakoniec chytil oboma rukami. Ja som vytiahol nôž aby som ukončil jeho trápenie. Prerezal som lánko čo najbližšie pri papuli ako sa len dalo. Keď bol kamoš voľný, neodolali sme pokušeniu vyfotografova? sa s ním aj na hladine. Verte mi bol to taký zvláštny pocit, cíti? ako ten chudák bojuje o holý život. Nakoniec sme ho s dobrým pocitom v srdci pustili do voľnej vody. Chvíľu zaváhal, ale potom ako blesk zmizol v hlbinách.
S dobrým pocitom sme sa znovu zanorili, aby sme dokončili ponor. Po pár kopoch som musel znovu hodi? spiatočku. "Dobrotivý Bože.. to je ale krásavica..".. rovno predomňou sa vyvaľovala mladá asi 40 cm dlhá š?učka. Verte či nie, aj ona sa rozhodla zapózova? pred objektívom. Tentokrát sa však jednalo o úplne slobodného živočícha.
Najprv sa do chuti vybláznil hopkáč, ja som sa len uhýnal cúval aby som tú krásavicu nevyplašil. Ona sa ani len nepohla. Pokojne si ďalej filtrovala vodu a tvárila sa, že tam žiadnych dvoch ohavných bublinkujúcich chudákov nevidí. Potom mi hopkáč podal fo?ák a ja som sa tiež pokúsil o nejaký ten záber (môžete posúdi? sami či sa podaril). Chvíľu sa s nami pohrala a potom nám švihom chvosta ukázala kto sem patrí a kto nie.. vtedy mi blyslo hlavou ako má vypada? správny trim. Ani sa len nemusela namáha?, ab zmyzla bleskovou rýchlos?ou kam sama chcela.
Brali sme to ako zados?učinenie za pustenie jej kámoša úhora. Vynorili sme sa na hladinu a stretli sme osamotený pár plavcov, ktorý si so záujmom pozreli naše fotky. Vrátili sme sa živý a zdravý a plný zážitkov.
Keď sme boli odstrojený, zavolali sme na "konzultáciu" aj Fera Novomeského, ktorý prišiel ako sám povedal "odsoli? výstroj z Chorvátska". So záujmom si prezrel fotky a pochválil náš "čin roka". Samozrejme nás potešila pochvala od nestora potápania na slovensku.
Počas balenia výstroje sa pustil naozajstný hustý lejak. Nám to však vôbec nevadilo. Hrial nás pocit dobre vykonanej práce a skutočne krásneho ponoru. Počas letného lejaku sme hodili ešte jedno cigáro "?aví trus" a samozrejme sme ponúkli aj pána profesora, ktorý dobré cigárko na obed neodmietol.
Ešte sme hodili krátku reč a plný zážitkov sme sa rozlúčili a pobrali sa domov. Cesta bola akosik krátka, lebo sme mali stále o čom hovori?. Plný očakávania sme čo najrýchlejšie vybehli po schodoch a sadli k teplej pizzi a notebooku aby sme stiahli čo najrýchlejšie tieto fotky.. ach to bol naozaj krásny ponor..



[Akt. známka: 2,27 / Počet hlasů: 11] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor:
| Počet komentárov: 380474 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlač

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Copyright © 2000 - 2007 by - Ján Slašťan.