phpRS
Dnešný dátum: 17. 08. 2017  Počet prístupov: Pocitadlo
 

Minifotogalérka

* Richňava pod ľadom - 2005

Vydané dňa 07. 02. 2005 (8849 prečítaní)

Ako by to bolo, neby? v zime na Richňave pod ľadom... no jednoducho neprichádza do úvahy. Pekný deň, dobrá partia.. skrátka deň ako vyšitý na potápanie pod ľadom.. potom je to už len samozrejmos? že ako voľba padla "rodná" Richňava...

A sme my úplne normálni ?



.. presne táto otázka nás trápila ale rozlúsknutie prišlo okamžite po zaparkovaní na Richňave, keď sme stretli 4-och chlapíkov v "elas?ákoch" na horských bicykloch. Ale všetko sa ako tradične začalo úplne ináč.
Po mnohých záporných odpovediach na otázku či nejdeme do vody, som Zvonovi konečne odpovedal kladne - ..."vyskúšam".
Aby som nezabudol.. nešlo o moju lenivos?, ale vzhľadom na moje poranenie chrbta a fakt, že v novembri som chodil ešte "o barlách", nebolo pre mňa toto rozhodnutie ľahké. Teraz ale viem, že správne :-) . No skrátka bola to výzva a už som mal aj "suchozemskú fóbiu".


Okrem toho ako člen "špeciálnej experimentálnej potápačskej jednotky..EDU som musel bezpodmienečne vyskúša? "utajovaný" termoizolačný oblek jedinečnej ružovej farby.. mimochodom vlastnoručne štrikovala Rudova mamka - verejne ďakujem a je vyrobený z nefalšovanej 100% ovčej vlny
Len tak pre info - zloženie mojich troch termoizolačných vrstiev je nasledovné:
1. odvádzajúca pot - Moira "mono"
2. izolačná-duté vlákno - Moira "trio"
3. termoizolačna - vlna - Rudomama supra
Myslím, že nikoho neprekvapím keď poviem, že v takejto konfigurácii som bez pocitu chladu vydržal pri teplote von -8 a vo vode 2 stupne C celé dve hodiny. Bez srandy.. vrele doporučujem


Ale aby som nerobil len samé komerčné prezentácie.. jednoducho sme sa v sobotu 5.2 vybrali ja, blyskáč, hopkáč a Peter na Richňavu pod ľad. Okrem nás sa mi podarilo spoji? ešte so Štajom a jeho dvoma kamarátmi. Krátko sme prehodili jasné zadanie - sobota - Richňava - ľad - diera - ponor a ďalej to už išlo podľa klasického scenáru.. výstroj - auto -cesta -Richňava.. aké jednoduché.
Cesta prebiehala v rámci družnej debaty s hopkáčom za asistencie doprovodného vozidla s blyskáčom za volantom a spolujazdcom Pe?om.
Ani som si nestihol uvedomi? a zastavili sme vedľa nádherne zasneženej pláne, kde sa pod vrstvou asi 20 cm hrubého ľadu nachádzajú masy studenej vody.

Predpokladom bolo, že voda bude ako vždy o takomto čase "neskutočne" čistá... no a práve tento predpoklad sme si šli overi?.
Najprv sme ale museli pokori? prvú prekážku - ľad.
Aj by to bola ceľkom zábava, keby sme neboli až na mieste zistili, že lopata zostala doma.. no a za náhradu sme zvolili ladné pohyby nôh v smere z ľava do prava a to niekoľko desiatok synchrónnych sérií. Najprv sme sa ale prezieravo obliekli do sucháčov.
Po patričnej úprave miesta hopkáč vytiahol "ringopíľu" a pustili sme sa do vyrezávania trojuholníkovej diery, ktorá sa mala sta? vytúženou bránou do ľadového sveta ticha. A tak sa aj stalo.. ľad povolil hopkáč skoro tiež, a ponor sa mohol uskutočni?.. alebo že by nie?
Veď už stačilo tak málo.. v snehu po kolená odtrepa? k otvoru asi 50kg výstroje a šup ho do vodičky. Počas prípravy výstroje došiel aj Štajo s partiou a už sme boli vo finálnej zostave


Ponor bol teda pripravený. Špecialitou bolo okrem testu mojej termoizolačnej kombinézy aj testovanie nového spôsobu uchytenia pôvodne suchých rukavíc k suchému potápačskému obleku a síce lepiacou páskou z "kozmických" materiálov značky "Tesco" za neuveriteľných 20 Sk.
Tento spôsob sa ukázal ako perfektná a nezvratná forma trvalého a konečného poškodenia zdravia s následkom trvania ponoru "neskutočných" 240 sekúnd.
Ináč povedané - blyskáč sa zanoril - pomohol mi obu? plutvy a s výrazom človeka na pokraji fizickej "smrti" sa aj vynoril a ukončil ponor s rukami červenými ako semafór a pôvodne suché rukavice obsahovali asi štvr? litra ľadovej vody... nechcite poču? akými slovami ukončil ponor.

V tej dobe som však ani len netušil, akým spôsobom ukončím ponor ja. Nebudem ale predbieha? udalosti. Dostaneme sa napokon aj k tomu.
Na fotke vľavo nie sú pestrofarebné tulene, ale ja s Rudom. On ukončuje ponor a ja svoj prvý pokus dosta? sa pod hladinu. Urobil som totiž jeden zlý pohyb a chrbát (resp. platnička) ma okamžite vystrelil z vody s potrebou natiahnu? nohy.
Po absolvovaní relaxačných pohybov som sa znovu zanoril (všimnite si ukážkové porušenie zásad potápania pod ľadom.. vonku mrzlo až praš?alo a ja som sa s výstrojou ponorenou vo vode vynoril a po 5 minútach následne zanoril) a skúsil som únik do hlbín.. po signalizácii svetlom, či je všetko O.K som naznačil blyskáčovi, že sa budem asi zdržova? v danej hĺbke, nakoľko mám problém z chrbtom.
Vy, čo poznáte Richňavu, viete, že ak vysekáte otvor nad výpustným mechanizmom, otázka istiaceho lana nieje až taká kritická. Napriek tomu, že naše ponory na Richňave naplnia trojciferné číslo sme lano mali. Aj keď trocha kratšie na môj vkus....ale bolo.
Konečne som si začal všíma? čistotu vody.. no pravdu povediac videl som aj omnoho čistejšiu na Richňave, ale zasa to nebolo ani najhoršie. S letnými mesiacmi sa to nedá ani porovna?.
Zvláš? efektne pôsobil prienik slnečných lúčov do tmy hlbín cez vysekaný otvor. Okrem zelenožltej atmosféry vytvoril stĺp svetla na okamih aj odlesk tisícok tieňov kamenného násypu hrádze.
Po ľahšom prieskume okolia, sme sa vydali aj ďalej, ale Štajove horolezecké lano nás pustilo tak 15 m od otvoru. Prešli sme si teda breh naľavo a napravo od výpustného mechanizmu a vrátili sa na klády.
Po krátkej výmene signálov sme sa doholi na postupe smerom ku dnu, za asistencie blyskáčovho navyjáku. Naviazali sme lanko na karabínu hlavného vodiaceho lana a začali zostup smerom k najhlbšiemu miestu Richňavy.
So zväčšujúcou sa hĺbkou sa menili aj podmienky ponoru, čo sa týka svetla k nočnému ponoru v jaskyni :-). Pokojne sme minuli hranicu 10 m a čakal som prechod termoklímy ktorý sa však neuskutočnil. Voda mala stále rovnakú teplotu okolo 2 stupňov. Takto som nebadane prekĺzol do 12 m a po zasvietení svetlom do hĺbky boli pred nami tajomné náznaky "dosky" čo je ľudový názov debnenia výpustného mechanizmu. Neviem prečo, ale spomenul som si na Ballardov 3D film v Imaxe o Titaniku. Zima, ľad, tma a v šere náznaky niečoho tajomného. V duchu som sa usmial nad svojou predstavou a skontroloval som svetlá svojich dvoch kolegov napravo a naľavo, vymenili sme si signál že všetko O.K a pokračovali sme na dno...
No a potom sa to stalo... strašná rana, úder do hlavy ako keď ?a zrazí vagón od Žilinského ICečka.. zbadal som aj tunel.. prestal som chápa? a stratil prehľad kde je hore a kde dole... okamžite som začal signalizova? svetlom že niečo nie je v poriadku a zdrapil som pevne to spásonosné 200 ročné dubové drevo a rozdýchaval som...
Toto fakt nie je citácia z mojej novej pripravovanej knihy "3 zanorenia a 2 vynorenia" ale krutá skutočnos?..
Neviem ako dlho som bol na tej kláde nalepený ale otočil som sa správnym smerom a zbadal som trojuholník slabého žltozeleného svetla nadomnou.. TAM JE HORE.. som si konečne uvedomil a tak isto mi konečne došlo že ma neskutočne bolí zub. To čo tu opisujem je pocit pri nefalšovanej barotraume zubu s následnou detonáciou jeho zvyšku smerom dovnútra ústnej dutiny..
Zahájil som a tu sa musím pochváli? - kontrolovaný výstup k hladine. Zrazu bola moja myseľ až neskutočne čistá a fungovala ako perfektný stroj - hĺbka, rýchlos? výstupu, pomalé odpúš?anie zo sucháča finálne zrovnani vztlaku kompenzátora asi v 5 m a bezpečnostná zastávka v 3m na 2 min a nakoniec šup von otvorom.
Najprv sa všetci na mňa dívali ako na zjavenie.. až keď ma za nezmyselnej artikulácie vyzdvihly na ľad.. konečne som zo seba dostal niečo ako .."fup".. čím som chcel poveda? pochopiteľne "zub". Každý jeden nádych mrznúceho vzduchu znamenal pre mňa úder lopatou do hlavy... vtedy som zbadal fľašu od Fínskej vodky a z úmyslom dezinfikácie rany som si pustil alkohol s teplotou typujem -1 stupeň na zvyšok skloviny.. no toto vám už naozaj nedokážem opísa?.. ale po minúte som z úľavou zistil že už nič necítim...
Dôkazom toho, že som ceľkom O.K je aj tento článok. Napokon sa vynorili aj blyskáč so Štajom. Najprv si mysleli že si robím srandu, ale keď som odhalil zvyšky zubu pochopili.
Napokon nastal presun od miesta ponoru na parkovisko ďalších cca 200 m s výstrojou v snehu po kolená. Tu chcem verejne poďakova? celému tímu, že mi pomohli s transportom výstroje, dôsledkom čoho došlo u nich k ceľkovému kolapsu systémov pri zadných kolesách vozidiel so slovami o posilovni, kondičke a masážou celého tela.
Odstrojenie prebehlo už pomerne klasicky ako aj usušenie a uloženie výstroje do automobilov. Po rozdýchaní, rozchodení nasledoval presun na chatu Stavasta a nasledovala debata o Slovakia rescue team pri kávičke a nejakom fernete pre nešoférov.
Musím vám poveda?.. nádherný deň po toľkom trápení... už sa neviem dočka? na ďalší pohľad spod ľadu smerom k hladine...


[Akt. známka: 2,00 / Počet hlasů: 8] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor:
| Počet komentárov: 40193 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlač

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Copyright © 2000 - 2007 by - Ján Slašťan.