phpRS
Dnešný dátum: 12. 12. 2017  Počet prístupov: Pocitadlo
 

Minifotogalérka

* KORZIKA 2004 - I.ČAS? "Cesta"

Vydané dňa 29. 07. 2004 (7244 prečítaní)

 

Tak! A je to za nami. Korzika je už len spomienkou. Malý, ale veľmi krásny kúsok zeme v Stredozemnom mori, ktorý očarí každého, kto sa vylodí na jeho brehoch. Už len samotný spôsob dopravy na korziku - trajektom - má svoje nezabudnuteľné čaro. Šum mora, vybrácie lodnej skrutky 121m kolosu v ktorého útrobách sa skrýva 450vozidiel a je schopný odviez? 1400 ludí, ale aj čierne zafarbenie nočnej morskej hladiny zanechajú stopu asi v duši každého cestujúceho na Korziku.



..dovoľte, aby som Vás zoznámil s posádkou...Tomáš Redlinger, Zoltán Ižo, Radovan Mihálik, Viera Parobeková a Jano Slaš?an.
Keď si porátate našu hmotnos?, pridáte k tomu pár fliaš (potápačských) a zhruba 130 litrov minerálky, hneď Vám bude jasné, že ináč ako VW Transportérom sa to naozaj nedalo.
Pozreli sme mapu, nastavili kurz a zistili sme, že máme pred sebou zhruba 1400 km cesty na Korziku. Zastávky sme robili podľa potreby, vlastne podľa teploty a únavy. Naším prvým cieľom bol Talianský prístav Livorno.
Priebeh našej trasy bol nasledovný: BRATISLAVA - GRAZ - KLAGENFURT - UDINE - PADOVA - BOLOGNA - FIRENZE - LIVORNO.


Vyrazili sme okolo 03:00 z B.Bystrice a okolo 6:15 z Bratislavy, kde sme doplnili posádku spolu so Zolom ktorý večer dorazil z Kataru..
Cesta prebiehala vcelku normálne. Tomáš to potiahol cez Rakúsko a jasom sadol za kormidlo na hraniciach v Taliansku. Do prístavu v Livorne sme dorazili približne po 13-tich hodinách jazdy. Preto že sme mali rezervu, urobili sme malu adaptačnú kúru v prístavnej reštaurácii a poslušne sme čakali na nalodenie s odjazdom 23:50 smerom na Korziku do prístavu Bastia. Malá rada.. ak chcete ušetri? plánujte cestu trajektom mimo víkendu.. ušetríte skoro 40% nákladov na trajekt.
Ešte jedna malá rada.. ak sa vyberiete na Korziku polnočným trajektom, zoberte si zo sebou aj spacák a karimatku, lebo loď pláva tých pár kilometrov celých 8 hodín.. a to sa zmení na velikú noclaháreň.


Ako som už spomínal na osemhodinovú cestu je dobré sa pripravi?. Ak máte š?astie a prídete do prístavu skôr a vaše auto je v prvých radoch, máte šancu, že si chytíte ceľkom pohodlné opalovacie ležadlo na palube. Síce v noci je vám na opaľovanie nepotrebné, ale ceľkom dobre sa v ňom dá prespa? .
Ak však patríte medzi tých menej š?astných, je veľká pravdepodobnos?, že prespíte na zemi a na bočných sedadlách vo vnútri lode. Ale ani toto riešenie nieje najhoršie. Jednotlivé paluby lode Serena II sú pokryté slušnými kobercami, ktoré boli aj povysávané.
Keďže sme mali za sebou okolo 13 hodín cesty a tri hodiny čakania dostavil sa posilňujúci spánok na sviežom morskom vzduchu takmer okamžite po vyplávaní. Aj more bolo úplne pokojné, tak som ani nezbadal že sme na mori. Neby? monotóneho zvuku motorov, cítil by som sa ako v hoteli na balkóne.
Raňajšie prebudenie bolo veľmi príjemné. Ostrov už bol v dohľade, ale palubný rozhlas nás vyzýval na raňajky v reštaurácii na piatej palube. Musím sa prizna?, že aj napriek cene, ktorá mi okamžite pripomenula, že doma na mňa čakajú tri deti a manželka, mi prišli raňajky vhod. A okrem toho.. koľkokrát budem ešte raňajkova? na palube lode pri ceste na ostrov.. no nemôžem si raz dopria? trochu luxusu :-) . Pomaly sa v reštaurácii stretla celá posádka transportéra a pri finišovaní šunky a kafé o léé sme začuli, že o 15 minút naša loď dorazí do prístavného doku v Bastii na korzike.
To som ale ešte netušil, aký úžasný pohľad na ranné slnko nad morom a prístav Bastia sa mi naskytne.. móóóóóže by?..
Po výzve, aby všetci cestujúci nasadli spolu s vodičmi do vozidiel a vyčkali na pokyny personálu, som neodolal pokušeniu poruši? túto výzvu a zostal som s pár ľuďmi na palube a fotil som.. potom som sa vytratil spolu s "pešiakmi" bočným východom a počkal si na ten jedinečný okamih, kedy sa vo výjazde objavý náš vehikel so slovenskou ŠPZetkou. Je to zaujímavé sledova? ako autá vychádzaju z útrob lode podobne ako zvieratá z noemovej archy.. aj malé, veľké..stredné a dokonca aj kamióny.. akurát že všade naokolo bol menej romantický smrad.


Po vylodení, nasledovala ďalšia cesta. Ak by si niekto myslel, že to už bola len kozmetická záležitos? tých 150 km po Korzike, tak Vás musím upozorni? vopred, že sa nejedná o žiadnu letnú prechádzku oázou.. Cesty na korzike možno rozdeli? na dva druhy.. náročné a ešte viacej náročné...
ak si podrobne pozriete mapu, tak zistíte, že západné pobrežie sa podobá na prejazd po hrebeňoch Vysokých Tatier a východné prejazdom v mnohých Košických kotlinách po pravej strane lemovaných morským pobrežím v smere cesty Juh-Sever.
Preto, že sme drsný chlapci vybrali sme si prejazd naprieč najbujnejším pohorím Korziky... okrem neskutočnej vysokohorskej scenérie plnej strmých údolí, čistých vodných korít to obnášalo aj prejazd asi cez 1 milión zákrut po cestách so šírkou nie väčšou ako 3 metre.
Iste sa nebudete čudova?, že malá zástavka pod najvyššími štítmi pri jazere pôsobil ako balzam na našu dušu a a podráždené centrum rovnováhy. Vždy keď sme si mysleli že už je koniec a za "tou poslednou zákrutou" sa už objaví morské pobrežie, objavila sa ďalšia zákruta a ďalší hrebeň...
Keď sme zastavili na parkovisku, okamžite sa prejavila ďalšia Korzická špecialita.. totiž voľne žijúce domáce svine v celej korzickej prírode. Nikto presne nevie ako sa to začalo ale je to tak. Všade naokolo na parkoviskách stretávate samé svine.
Keď sme už dostatočne prekliali všetky horské hrebene a naše rozhodnutie vyda? sa krížom cez hory.. v dialke sme zazreli záblesk morskej hladiny. Táto modrá satisfakcia znova naštartovala všetky naše zmysli a zbytok energie. Konečne sa totiž pred nami objavila tabuľa "PORTU" cieľ našej cesty..

Vykúpenie prišlo okamžite, keď sme na zákrute zbadali nápis Plongé center. Okamžite sme nasmerovali na parkovisko, vypli motor a nahrnuli sa do predajne s jedinou otázkou "Do you know Fred Desart?"..to mal by? totiž náš sprievodca podmorským svetom na Korzike. Keď sme dostali pozitívnu odpoveď aj so správnym nasmerovaním, zavládol v našej dodávke blažený pokoj. Konečne tu bola nádej že sa nám úspešne podarí vyloži? transportéra do tej správnej izby..

Táák.. konečne sme na Korzike v cieli našej cesty.. je horúce poobede sedíme v reštaurácii, počúvame inštrukcie Freda o ubytovaní a potápaní.. to ale už plynie akosi mimo mňa.. naplno nasávam ostrov, ktorý si ma získal a ktorý nám na nasledujúcich 9 dní poskytne domov, more potápanie a jedinečné zážitky.. Korzika, Corsica, Corsé...


[Akt. známka: 2,33 / Počet hlasů: 3] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor:
| Počet komentárov: 35881 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlač

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Copyright © 2000 - 2007 by - Ján Slašťan.