Na nádych potápal od detstva,odkedy videl film
H.Haasa - Výprava Xarifa, potápaniu s dýchacím prístrojom sa venuje od roku 1976,kedy spolu
s priateľmi z detstva založili Klub športového potápania Vega Lubeník pri vtedajších
Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. Začínal potápať ešte s pľúcnou automatikou
a súpravou PL 40, ktorú klub obdržal ako vyradenú od armády. Od roku 1979 sa venuje
inštruktorskej činnosti, kde sa postupne prepracoval až k dnešnej kvalifikácii inštruktora
s tromi hviezdami CMAS. Za svojho pôsobenia vo výcvikovom stredisku bývalého Zväzarmu až po
dnešné pôsobenie, ako riaditeľa Potápačského centra ZPS Vega Lubeník, sa podieľal na výchove
niekoľko stovák kvalifikovaných potápačov v rámci východného Slovenska.
Jeho potápačské aktivity boli zamerané aj na prácu s deťmi, kde sa venoval tréningom plutvového
plávania a svojho času spolupracoval s „Žakom“ Valníčkom, bývalým trénerom orientačných potápačov Slovenska.
Doménou jeho ponorov je tzv.Morské oko v Tornali , kde absolvoval už viac než 100 zostupov.
Pred pár rokmi sa venoval aj pracovnej činnosti pod vodou, vyskúšal i speleopotápanie.
Ponory, ktoré absolvoval najďalej, sa uskutočnili v Japonskom mori, pri ostrovoch
nachádzajúcich sa v zálive Petra Veľkého, ale za najkrajší považuje ten, ktorý dostal
ako darček od priateľov potápačov k životnému jubileu, ponor do Modrej jaskyne na ostrove
Biševo v Jadrane . Za najväčšiu relaxáciu považuje ponory na štrkoviskách u svojich priateľov
neďaleko maďarského mesta Miškolc, počas neresenia rybky Slnečnice pestrej. Hĺbka a dĺžka
ponorov nie je pre neho jeho hlavným merítkom, skôr dá prednosť dobrej partii pri potápaní,
i keď so začínajúcimi potápačmi. Roky sa venuje rozširujúcej sa zbierke potápačskej výstroje
z rokov predošlých a materiály zo zbierky niekoľkokrát vystavoval v múzeách. Vlastní
zbierku kníh a učebníc s potápačskou tématikou, obsahujúcou niekoľko stovák kníh, časopisov a
množstvo výstrižkov z histórie potápania na Slovensku.
